మోక్షసన్న్యాసయోగః
అథ అష్టాదశోఽధ్యాయః |
అర్జున ఉవాచ |
సంన్యాసస్య మహాబాహో తత్త్వమిచ్ఛామి వేదితుమ్ |
త్యాగస్య చ హృషీకేశ పృథక్కేశినిషూదన ॥ ౧ ॥
శ్రీభగవానువాచ |
కామ్యానాం కర్మణాం న్యాసం సంన్యాసం కవయో విదుః |
సర్వకర్మఫలత్యాగం ప్రాహుస్త్యాగం విచక్షణాః ॥ ౨ ॥
త్యాజ్యం దోషవదిత్యేకే కర్మ ప్రాహుర్మనీషిణః |
యజ్ఞదానతపఃకర్మ న త్యాజ్యమితి చాపరే ॥ ౩ ॥
నిశ్చయం శృణు మే తత్ర త్యాగే భరతసత్తమ |
త్యాగో హి పురుషవ్యాఘ్ర త్రివిధః సంప్రకీర్తితః ॥ ౪ ॥
యజ్ఞదానతపఃకర్మ న త్యాజ్యం కార్యమేవ తత్ |
యజ్ఞో దానం తపశ్చైవ పావనాని మనీషిణామ్ ॥ ౫ ॥
ఏతాన్యపి తు కర్మాణి సంగం త్యక్త్వా ఫలాని చ |
కర్తవ్యానీతి మే పార్థ నిశ్చితం మతముత్తమమ్ ॥ ౬ ॥
నియతస్య తు సంన్యాసః కర్మణో నోపపద్యతే |
మోహాత్తస్య పరిత్యాగస్తామసః పరికీర్తితః ॥ ౭ ॥
దుఃఖమిత్యేవ యత్కర్మ కాయక్లేశభయాత్త్యజేత్ |
స కృత్వా రాజసం త్యాగం నైవ త్యాగఫలం లభేత్ ॥ ౮ ॥
కార్యమిత్యేవ యత్కర్మ నియతం క్రియతేఽర్జున |
సంగం త్యక్త్వా ఫలం చైవ స త్యాగః సాత్త్వికో మతః ॥ ౯ ॥
న ద్వేష్ట్యకుశలం కర్మ కుశలే నానుషజ్జతే |
త్యాగీ సత్త్వసమావిష్టో మేధావీ ఛిన్నసంశయః ॥ ౧౦ ॥
న హి దేహభృతా శక్యం త్యక్తుం కర్మాణ్యశేషతః |
యస్తు కర్మఫలత్యాగీ స త్యాగీత్యభిధీయతే ॥ ౧౧ ॥
అనిష్టమిష్టం మిశ్రం చ త్రివిధం కర్మణః ఫలమ్ |
భవత్యత్యాగినాం ప్రేత్య న తు సంన్యాసినాం క్వచిత్ ॥ ౧౨ ॥
పంచైతాని మహాబాహో కారణాని నిబోధ మే |
సాంఖ్యే కృతాంతే ప్రోక్తాని సిద్ధయే సర్వకర్మణామ్ ॥ ౧౩ ॥
అధిష్ఠానం తథా కర్తా కరణం చ పృథగ్విధమ్ |
వివిధాశ్చ పృథక్చేష్టా దైవం చైవాత్ర పంచమమ్ ॥ ౧౪ ॥
శరీరవాఙ్మనోభిర్యత్కర్మ ప్రారభతే నరః |
న్యాయ్యం వా విపరీతం వా పంచైతే తస్య హేతవః ॥ ౧౫ ॥
తత్రైవం సతి కర్తారమాత్మానం కేవలం తు యః |
పశ్యత్యకృతబుద్ధిత్వాన్న స పశ్యతి దుర్మతిః ॥ ౧౬ ॥
యస్య నాహంకృతో భావో బుద్ధిర్యస్య న లిప్యతే |
హత్వాఽపి స ఇమాఁల్లోకాన్న హంతి న నిబధ్యతే ॥ ౧౭ ॥
జ్ఞానం జ్ఞేయం పరిజ్ఞాతా త్రివిధా కర్మచోదనా |
కరణం కర్మ కర్తేతి త్రివిధః కర్మసంగ్రహః ॥ ౧౮ ॥
జ్ఞానం కర్మ చ కర్తా చ త్రిధైవ గుణభేదతః |
ప్రోచ్యతే గుణసంఖ్యానే యథావచ్ఛృణు తాన్యపి ॥ ౧౯ ॥
సర్వభూతేషు యేనైకం భావమవ్యయమీక్షతే |
అవిభక్తం విభక్తేషు తజ్జ్ఞానం విద్ధి సాత్త్వికమ్ ॥ ౨౦ ॥
పృథక్త్వేన తు యజ్జ్ఞానం నానాభావాన్పృథగ్విధాన్ |
వేత్తి సర్వేషు భూతేషు తజ్జ్ఞానం విద్ధి రాజసమ్ ॥ ౨౧ ॥
యత్తు కృత్స్నవదేకస్మిన్కార్యే సక్తమహైతుకమ్ |
అతత్త్వార్థవదల్పం చ తత్తామసముదాహృతమ్ ॥ ౨౨ ॥
నియతం సంగరహితమరాగద్వేషతః కృతమ్ |
అఫలప్రేప్సునా కర్మ యత్తత్సాత్త్వికముచ్యతే ॥ ౨౩ ॥
యత్తు కామేప్సునా కర్మ సాహంకారేణ వా పునః |
క్రియతే బహులాయాసం తద్రాజసముదాహృతమ్ ॥ ౨౪ ॥
అనుబంధం క్షయం హింసామనపేక్ష్య చ పౌరుషమ్ |
మోహాదారభ్యతే కర్మ యత్తత్తామసముచ్యతే ॥ ౨౫ ॥
ముక్తసంగోఽనహంవాదీ ధృత్యుత్సాహసమన్వితః |
సిద్ధ్యసిద్ధ్యోర్నిర్వికారః కర్తా సాత్త్విక ఉచ్యతే ॥ ౨౬ ॥
రాగీ కర్మఫలప్రేప్సుర్లుబ్ధో హింసాత్మకోఽశుచిః |
హర్షశోకాన్వితః కర్తా రాజసః పరికీర్తితః ॥ ౨౭ ॥
అయుక్తః ప్రాకృతః స్తబ్ధః శఠో నైష్కృతికోఽలసః |
విషాదీ దీర్ఘసూత్రీ చ కర్తా తామస ఉచ్యతే ॥ ౨౮ ॥
బుద్ధేర్భేదం ధృతేశ్చైవ గుణతస్త్రివిధం శృణు |
ప్రోచ్యమానమశేషేణ పృథక్త్వేన ధనంజయ ॥ ౨౯ ॥
ప్రవృత్తిం చ నివృత్తిం చ కార్యాకార్యే భయాభయే |
బంధం మోక్షం చ యా వేత్తి బుద్ధిః సా పార్థ సాత్త్వికీ ॥ ౩౦ ॥
యయా ధర్మమధర్మం చ కార్యం చాకార్యమేవ చ |
అయథావత్ప్రజానాతి బుద్ధిః సా పార్థ రాజసీ ॥ ౩౧ ॥
అధర్మం ధర్మమితి యా మన్యతే తమసావృతా |
సర్వార్థాన్విపరీతాంశ్చ బుద్ధిః సా పార్థ తామసీ ॥ ౩౨ ॥
ధృత్యా యయా ధారయతే మనఃప్రాణేంద్రియక్రియాః |
యోగేనావ్యభిచారిణ్యా ధృతిః సా పార్థ సాత్త్వికీ ॥ ౩౩ ॥
యయా తు ధర్మకామార్థాంధృత్యా ధారయతేఽర్జున |
ప్రసంగేన ఫలాకాంక్షీ ధృతిః సా పార్థ రాజసీ ॥ ౩౪ ॥
యయా స్వప్నం భయం శోకం విషాదం మదమేవ చ |
న విముంచతి దుర్మేధా ధృతిః సా పార్థ తామసీ ॥ ౩౫ ॥
సుఖం త్విదానీం త్రివిధం శృణు మే భరతర్షభ |
అభ్యాసాద్రమతే యత్ర దుఃఖాంతం చ నిగచ్ఛతి ॥ ౩౬ ॥
యత్తదగ్రే విషమివ పరిణామేఽమృతోపమమ్ |
తత్సుఖం సాత్త్వికం ప్రోక్తమాత్మబుద్ధిప్రసాదజమ్ ॥ ౩౭ ॥
విషయేంద్రియసంయోగాద్యత్తదగ్రేఽమృతోపమమ్ |
పరిణామే విషమివ తత్సుఖం రాజసం స్మృతమ్ ॥ ౩౮ ॥
యదగ్రే చానుబంధే చ సుఖం మోహనమాత్మనః |
నిద్రాలస్యప్రమాదోత్థం తత్తామసముదాహృతమ్ ॥ ౩౯ ॥
న తదస్తి పృథివ్యాం వా దివి దేవేషు వా పునః |
సత్త్వం ప్రకృతిజైర్ముక్తం యదేభిః స్యాత్త్రిభిర్గుణైః ॥ ౪౦ ॥
బ్రాహ్మణక్షత్రియవిశాం శూద్రాణాం చ పరంతప |
కర్మాణి ప్రవిభక్తాని స్వభావప్రభవైర్గుణైః ॥ ౪౧ ॥
శమో దమస్తపః శౌచం క్షాంతిరార్జవమేవ చ |
జ్ఞానం విజ్ఞానమాస్తిక్యం బ్రహ్మకర్మ స్వభావజమ్ ॥ ౪౨ ॥
శౌర్యం తేజో ధృతిర్దాక్ష్యం యుద్ధే చాప్యపలాయనమ్ |
దానమీశ్వరభావశ్చ క్షాత్రం కర్మ స్వభావజమ్ ॥ ౪౩ ॥
కృషిగౌరక్ష్యవాణిజ్యం వైశ్యకర్మ స్వభావజమ్ |
పరిచర్యాత్మకం కర్మ శూద్రస్యాపి స్వభావజమ్ ॥ ౪౪ ॥
స్వే స్వే కర్మణ్యభిరతః సంసిద్ధిం లభతే నరః |
స్వకర్మనిరతః సిద్ధిం యథా విందతి తచ్ఛృణు ॥ ౪౫ ॥
యతః ప్రవృత్తిర్భూతానాం యేన సర్వమిదం తతమ్ |
స్వకర్మణా తమభ్యర్చ్య సిద్ధిం విందతి మానవః ॥ ౪౬ ॥
శ్రేయాన్స్వధర్మో విగుణః పరధర్మాత్స్వనుష్ఠితాత్ |
స్వభావనియతం కర్మ కుర్వన్నాప్నోతి కిల్బిషమ్ ॥ ౪౭ ॥
सहజం కర్మ కౌంతేయ సదోషమపి న త్యజేత్ |
సర్వారంభా హి దోషేణ ధూమేనాగ్నిరివావృతాః ॥ ౪౮ ॥
అసక్తబుద్ధిః సర్వత్ర జితాత్మా విగతస్పృహః |
నైష్కర్మ్యసిద్ధిం పరమాం సంన్యాసేనాధిగచ్ఛతి ॥ ౪౯ ॥
సిద్ధిం ప్రాప్తో యథా బ్రహ్మ తథాప్నోతి నిబోధ మే |
సమాసేనైవ కౌంతేయ నిష్ఠా జ్ఞానస్య యా పరా ॥ ౫౦ ॥
బుద్ధ్యా విశుద్ధయా యుక్తో ధృత్యాత్మానం నియమ్య చ |
శబ్దాదీన్విషయాంస్త్యక్త్వా రాగద్వేషౌ వ్యుదస్య చ ॥ ౫౧ ॥
వివిక్తసేవీ లఘ్వాశీ యతవాక్కాయమానసః |
ధ్యానయోగపరో నిత్యం వైరాగ్యం సముపాశ్రితః ॥ ౫౨ ॥
అహంకారం బలం దర్పం కామం క్రోధం పరిగ్రహమ్ |
విముచ్య నిర్మమః శాంతో బ్రహ్మభూయాయ కల్పతే ॥ ౫౩ ॥
బ్రహ్మభూతః ప్రసన్నాత్మా న శోచతి న కాంక్షతి |
సమః సర్వేషు భూతేషు మద్భక్తిం లభతే పరామ్ ॥ ౫౪ ॥
భక్త్యా మామభిజానాతి యావాన్యశ్చాస్మి తత్త్వతః |
తతో మాం తత్త్వతో జ్ఞాత్వా విశతే తదనంతరమ్ ॥ ౫౫ ॥
సర్వకర్మాణ్యపి సదా కుర్వాణో మద్వ్యపాశ్రయః |
మత్ప్రసాదాదవాప్నోతి శాశ్వతం పదమవ్యయమ్ ॥ ౫౬ ॥
చేతసా సర్వకర్మాణి మయి సంన్యస్య మత్పరః |
బుద్ధియోగముపాశ్రిత్య మచ్చిత్తః సతతం భవ ॥ ౫౭ ॥
మచ్చిత్తః సర్వదుర్గాణి మత్ప్రసాదాత్తరిష్యసి |
అథ చేత్త్వమహంకారాన్న శ్రోష్యసి వినంక్ష్యసి ॥ ౫౮ ॥
యదహంకారం మాశ్రిత్య న యోత్స్య ఇతి మన్యసే |
మిథ్యైష వ్యవసాయస్తే ప్రకృతిస్త్వాం నియోక్ష్యతి ॥ ౫౯ ॥
స్వభావజేన కౌంతేయ నిబద్ధః స్వేన కర్మణా |
కర్తుం నేచ్ఛసి యన్మోహాత్కరిష్యస్యవశోఽపి తత్ ॥ ౬౦ ॥
ఈశ్వరః సర్వభూతానాం హృద్దేశేఽర్జున తిష్ఠతి |
భ్రామయన్సర్వభూతాని యంత్రారూఢాని మాయయా ॥ ౬౧ ॥
తమేవ శరణం గచ్ఛ సర్వభావేన భారత |
తత్ప్రసాదాత్పరాం శాంతిం స్థానం ప్రాప్స్యసి శాశ్వతమ్ ॥ ౬౨ ॥
ఇతి తే జ్ఞానమాఖ్యాతం గుహ్యాద్గుహ్యతరం మయా |
విమృశ్యైతదశేషేణ యథేచ్ఛసి తథా కురు ॥ ౬౩ ॥
సర్వగుహ్యతమం భూయః శృణు మే పరమం వచః |
ఇష్టోఽసి మే దృఢమితి తతో వక్ష్యామి తే హితమ్ ॥ ౬౪ ॥
మన్మనా భవ మద్భక్తో మద్యాజీ మాం నమస్కురు |
మామేవైష్యసి సత్యం తే ప్రతిజానే ప్రియోఽసి మే ॥ ౬౫ ॥
సర్వధర్మాన్పరిత్యజ్య మామేకం శరణం వ్రజ |
అహం త్వా సర్వపాపేభ్యో మోక్షయిష్యామి మా శుచః ॥ ౬౬ ॥
ఇదం తే నాతపస్కాయ నాభక్తాయ కదాచన |
న చాశుశ్రూషవే వాచ్యం న చ మాం యోఽభ్యసూయతి ॥ ౬౭ ॥
య ఇమం పరమం గుహ్యం మద్భక్తేష్వభిధాస్యతి |
భక్తిం మయి పరాం కృత్వా మామేవైష్యత్యసంశయః ॥ ౬౮ ॥
న చ తస్మాన్మనుష్యేషు కశ్చిన్మే ప్రియకృత్తమః |
భవితా న చ మే తస్మాదన్యః ప్రియతరో భువి ॥ ౬౯ ॥
అధ్యేష్యతే చ య ఇమం ధర్మ్యం సంవాదమావయోః |
జ్ఞానయజ్ఞేన తేనాహమిష్టః స్యామితి మే మతిః ॥ ౭౦ ॥
శ్రద్ధావాననసూయశ్చ శృణుయాదపి యో నరః |
సోఽపి ముక్తః శుభాంఁల్లోకాన్ప్రాప్నుయాత్పుణ్యకర్మణామ్ ॥ ౭౧ ॥
కచ్చిదేతచ్ఛ్రుతం పార్థ త్వయైకాగ్రేణ చేతసా |
కచ్చిదజ్ఞానసంమోహః ప్రనష్టస్తే ధనంజయ ॥ ౭౨ ॥
అర్జున ఉవాచ |
నష్టో మోహః స్మృతిర్లబ్ధా త్వత్ప్రసాదాన్మయాచ్యుత |
స్థితోఽస్మి గతసందేహః కరిష్యే వచనం తవ ॥ ౭౩ ॥
సంజయ ఉవాచ |
ఇత్యహం వాసుదేవస్య పార్థస్య చ మహాత్మనః |
సంవాదమిమమశ్రౌషమద్భుతం రోమహర్షణమ్ ॥ ౭౪ ॥
వ్యాసప్రసాదాచ్ఛ్రుతవానేతద్గుహ్యమహం పరమ్ |
యోగం యోగేశ్వరాత్కృష్ణాత్సాక్షాత్కథయతః స్వయమ్ ॥ ౭౫ ॥
రాజన్ సంస్మృత్య సంస్మృత్య సంవాదమిమమద్భుతమ్ |
కేశవార్జునయోః పుణ్యం హృష్యామి చ ముహుర్ముహుః ॥ ౭౬ ॥
తచ్చ సంస్మృత్య సంస్మృత్య రూపమత్యద్భుతం హరేః |
విస్మయో మే మహాన్రాజన్ హృష్యామి చ పునః పునః ॥ ౭౭ ॥
యత్ర యోగేశ్వరః కృష్ణో యత్ర పార్థో ధనుర్ధరః |
తత్ర శ్రీర్విజయో భూతిర్ధ్రువా నీతిర్మతిర్మమ ॥ ౭౮ ॥
ఓం తత్సదితి శ్రీమద్భగవద్గీతాసూపనిషత్సు బ్రహ్మవిద్యాయాం యోగశాస్త్రే శ్రీకృష్ణార్జునసంవాదే మోక్షసన్న్యాసయోగో నామాష్టాదశోఽధ్యాయః ॥
Moksha Sanyasa Yogam
arjuna uvāca |
saṃnyāsasya mahābāhō tattvamicchāmi vēditum |
tyāgasya ca hṛṣīkēśa pṛthakkēśiniṣūdana || 1 ||
śrībhagavānuvāca |
kāmyānāṃ karmaṇāṃ nyāsaṃ saṃnyāsaṃ kavayō viduḥ |
sarvakarmaphalatyāgaṃ prāhustyāgaṃ vicakṣaṇāḥ || 2 ||
tyājyaṃ dōṣavadityēkē karma prāhurmanīṣiṇaḥ |
yajñadānatapaḥkarma na tyājyamiti cāparē || 3 ||
niścayaṃ śṛṇu mē tatra tyāgē bharatasattama |
tyāgō hi puruṣavyāghra trividhaḥ samprakīrtitaḥ || 4 ||
yajñadānatapaḥkarma na tyājyaṃ kāryamēva tat |
yajñō dānaṃ tapaścaiva pāvanāni manīṣiṇām || 5 ||
ētānyapi tu karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca |
kartavyānīti mē pārtha niścitaṃ matamuttamam || 6 ||
niyatasya tu saṃnyāsaḥ karmaṇō nōpapadyatē |
mōhāttasya parityāgastāmasaḥ parikīrtitaḥ || 7 ||
duḥkhamityēva yatkarma kāyaklēśabhayāttyajēt |
sa kṛtvā rājasaṃ tyāgaṃ naiva tyāgaphalaṃ labhēt || 8 ||
kāryamityēva yatkarma niyataṃ kriyatē’rjuna |
saṅgaṃ tyaktvā phalaṃ caiva sa tyāgaḥ sāttvikō mataḥ || 9 ||
na dvēṣṭyakuśalaṃ karma kuśalē nānuṣajjatē |
tyāgī sattvasamāviṣṭō mēdhāvī chinnasaṃśayaḥ || 10 ||
na hi dēhabhṛtā śakyaṃ tyaktuṃ karmāṇyaśēṣataḥ |
yastu karmaphalatyāgī sa tyāgītyabhidhīyatē || 11 ||
aniṣṭamiṣṭaṃ miśraṃ ca trividhaṃ karmaṇaḥ phalam |
bhavatyatyāgināṃ prētya na tu saṃnyāsināṃ kvacit || 12 ||
pañcaitāni mahābāhō kāraṇāni nibōdha mē |
sāṅkhyē kṛtāntē prōktāni siddhayē sarvakarmaṇām || 13 ||
adhiṣṭhānaṃ tathā kartā karaṇaṃ ca pṛthagvidham |
vividhāśca pṛthakcēṣṭā daivaṃ caivātra pañcamam || 14 ||
śarīravāṅmanōbhiryatkarma prārabhatē naraḥ |
nyāyyaṃ vā viparītaṃ vā pañcaitē tasya hētavaḥ || 15 ||
tatraivaṃ sati kartāramātmānaṃ kēvalaṃ tu yaḥ |
paśyatyakṛtabuddhityvānnasapaśyati durmatiḥ || 16 ||
yasya nāhaṅkṛtō bhāvō buddhiryasya na lipyatē |
hatvā’pi sa imām̐llōkānna hanti na nibadhyatē || 17 ||
jñānaṃ jñēyaṃ parijñātā trividhā karmacōdanā |
karaṇaṃ karma kartēti trividhaḥ karmasaṅgrahaḥ || 18 ||
jñānaṃ karma ca kartā ca tridhaiva guṇabhēdataḥ |
prōcyatē guṇasaṅkhyānē yathāvacchṛṇu tānyapi || 19 ||
sarvabhūtēṣu yēnaiikaṃ bhāvamavyayamīkṣatē |
avibhaktaṃ vibhaktēṣu tajjñānaṃ viddhi sāttvikam || 20 ||
pṛthaktvēna tu yajjñānaṃ nānābhāvānpṛthagvidhān |
vētti sarvēṣu bhūtēṣu tajjñānaṃ viddhi rājasam || 21 ||
yattu kṛtsnavadēkasmin kāryē saktamahaitukam |
atattvārthavadalpaṃ ca tattāmasamudāhṛtam || 22 ||
niyataṃ saṅgarahitam arāgadvēṣataḥ kṛtam |
aphalaprēpsunā karma yattatsāttvikamucyatē || 23 ||
yattu kāmēpsunā karma sāhaṅkārēṇa vā punaḥ |
kriyatē bahulāyāsaṃ tadrājasamudāhṛtam || 24 ||
anubandhaṃ kṣayaṃ hiṃsām anapēkṣya ca pauruṣam |
mōhādārabhyatē karma yattattāmasamucyatē || 25 ||
muktasaṅgō’nahaṃvādī dhṛtyutsāhasamanvitaḥ |
siddhyasiddhyōrnirvikāraḥ kartā sāttvika ucyatē || 26 ||
rāgī karmaphalaprēpsurlubdhō hiṃsātmakō’śuciḥ |
harṣaśōkānvitaḥ kartā rājasaḥ parikīrtitaḥ || 27 ||
ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ śaṭhō naiṣkṛtikō’lasaḥ |
viṣādī dīrghasūtrī ca kartā tāmasa ucyatē || 28 ||
buddhērbhēdaṃ dhṛtēścaiva guṇatastrividhaṃ śṛṇu |
prōcyamānam-aśēṣēṇa pṛthaktvēna dhanañjaya || 29 ||
pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca kāryākāryē bhayābhayē |
bandhaṃ mōkṣaṃ ca yā vētti buddhiḥ sā pārtha sāttvikī || 30 ||
yayā dharmamadharmaṃ ca kāryaṃ cākāryamēva ca |
ayathāvatprajānāti buddhiḥ sā pārtha rājasī || 31 ||
adharmaṃ dharmamiti yā manyatē tamasāvṛtā |
sarvārthānviparītāṃśca buddhiḥ sā pārtha tāmasī || 32 ||
dhṛtyā yayā dhārayatē manaḥprāṇēndriyakriyāḥ |
yōgēnāvyabhicāriṇyā dhṛtiḥ sā pārtha sāttvikī || 33 ||
yayā tu dharmakāmārthān dhṛtyā dhārayatē’rjuna |
prasaṅgēna phalākāṅkṣī dhṛtiḥ sā pārtha rājasī || 34 ||
yayā svapnaṃ bhayaṃ śōkaṃ viṣādaṃ madamēva ca |
na vimuñcati durmēdhā dhṛtiḥ sā pārtha tāmasī || 35 ||
sukhaṃ tvidānīṃ trividhaṃ śṛṇu mē bharatarṣabha |
abhyāsādramatē yatra duḥkhāntaṃ ca nigacchati || 36 ||
yattadagrē viṣamiva pariṇāmē’mṛtōpamam |
tatsukhaṃ sāttvikaṃ prōktam-ātmabuddhiprasādajam || 37 ||
viṣayēndriyasaṃyōgādyattadagrē’mṛtōpamam |
pariṇāmē viṣamiva tatsukhaṃ rājasaṃ smṛtam || 38 ||
yadagrē cānubandhē ca sukhaṃ mōhanamātmanaḥ |
nidrālasyapramādōtthaṃ tattāmasamudāhṛtam || 39 ||
na tadasthi pṛthivyāṃ vā divi dēvēṣu vā punaḥ |
sattvaṃ prakṛtijairmuktaṃ yadēbhiḥ syāttribhirguṇaiḥ || 40 ||
brāhmaṇakṣatriyaviśāṃ śūdrāṇāṃ ca parantapa |
karmāṇi pravibhaktāni svabhāvaprabhavairguṇaiḥ || 41 ||
śamō damastapaḥ śaucaṃ kṣāntirārjavamēva ca |
jñānaṃ vijñānamāstikyaṃ brahmakarma svabhāvajam || 42 ||
śauryaṃ tējō dhṛtirdākṣyaṃ yuddhē cāpyapalāyanam |
dānamīśvarabhāvaśca kṣātraṃ karma svabhāvajam || 43 ||
kṛṣigaurakṣyavāṇijyaṃ vaiśyakarma svabhāvajam |
paricaryātmakaṃ karma śūdrasyāpi svabhāvajam || 44 ||
svē svē karmaṇyabhirataḥ saṃsiddhiṃ labhatē naraḥ |
svakarmanirataḥ siddhiṃ yathā vindati tacchṛṇu || 45 ||
yataḥ pravṛttirbhūtānāṃ yēna sarvamidaṃ tatam |
svakarmaṇā tamabhyarcya siddhiṃ vindati mānavaḥ || 46 ||
śrēyānsvadharmō viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt |
svabhāvaniyataṃ karma kurvannāpnōti kilbiṣam || 47 ||
sahajaṃ karma kauntēya sa dōṣamapi na tyajēt |
sarvārambhā hi dōṣēṇa dhūmēnnāgnirivāvṛtāḥ || 48 ||
asaktabuddhiḥ sarvatra jitātmā vigataspṛhaḥ |
naiṣkarmyasiddhiṃ paramāṃ saṃnyāsēnādhigacchati || 49 ||
siddhiṃ prāptō yathā brahma tathāpnōti nibōdha mē |
samāsēnaiiva kauntēya niṣṭhā jñānasya yā parā || 50 ||
buddhyā viśuddhayā yuktō dhṛtyātmānaṃ niyamya ca |
śabdādīnviṣayāṃstyaktvā rāgadvēṣau vyudasya ca || 51 ||
viviktasēvī laghvāśī yatavākkāyamānasaḥ |
dhyānayōgaparō nityaṃ vairāgyaṃ samupāśritaḥ || 52 ||
ahaṅkāraṃ balaṃ darpaṃ kāmaṃ krōdhaṃ parigraham |
vimuñcya nirmamaḥ śāntō brahmabhūyāya kalpatē || 53 ||
brahmabhūtaḥ prasannātmā na śōcati na kāṅkṣati |
samaḥ sarvēṣu bhūtēṣu madbhaktiṃ labhatē parām || 54 ||
bhaktyā māmabhijānāti yāvānyaścāsmi tattvataḥ |
tatō māṃ tattvatō jñātvā viśatē tadanantaram || 55 ||
sarvakarmāṇyapi sadā kurvāṇō madvyapāśrayaḥ |
matprasādādavāpnōti śāśvataṃ padamavyayam || 56 ||
cētasā sarvakarmāṇi mayi saṃnyasya matparaḥ |
buddhiyōgamupāśritya macciṭṭaḥ satataṃ bhava || 57 ||
macciṭṭaḥ sarvadurgāṇi matprasādāttariṣyasi |
atha cēttvamahaṅkārānna śrōṣyasi vinaṅkṣyasi || 58 ||
yadahaṅkāramāśritya na yōtsya iti manyasē |
mithyaiṣa vyavasāyastē prakṛtistvāṃ niyōxyati || 59 ||
svabhāvajēna kauntēya nibaddhaḥ svēna karmaṇā |
kartuṃ nēcchasi yanmōhāt kariṣyasyavaśō’pi tat || 60 ||
īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ hṛddēśē’rjuna tiṣṭhati |
bhrāmayan sarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā || 61 ||
tamēva śaraṇaṃ gaccha sarvabhāvēna bhārata |
tatprasādāt parāṃ śāntiṃ sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam || 62 ||
iti tē jñānamākhyātaṃ guhyādguhyataraṃ mayā |
vimṛśyaitadaśēṣēṇa yathēcchasi tathā kuru || 63 ||
sarvaguhyatamaṃ bhūyaḥ śṛṇu mē paramaṃ vacaḥ |
iṣṭō’si mē dṛḍhamiti tatō vaxyāmi tē hitam || 64 ||
manmanā bhava madbhaktō madyājī māṃ namaskuru |
māmēvaiṣyasi satyaṃ tē pratijānē priyō’si mē || 65 ||
sarvadharmān parityajya māmēkaṃ śaraṇaṃ vraja |
ahaṃ tvā sarvapāpēbhyō mōxayiṣyāmi mā śucaḥ || 66 ||
idaṃ tē nātapas-kāya nābhaktāya kadācana |
na cāśuśrūṣavē vācyaṃ na ca māṃ yō’bhyasūyati || 67 ||
ya imaṃ paramaṃ guhyaṃ madbhaktēṣvabhidhāsyati |
bhaktiṃ mayi parāṃ kṛtvā māmēvaiṣyatyasaṃśayaḥ || 68 ||
na ca tasmānmanuṣyēṣu kaścinmē priyakṛttamaḥ |
bhavitā na ca mē tasmā danyaḥ priyatarō bhuvi || 69 ||
adhyēṣyatē ca ya imaṃ dharmyaṃ saṃvādamāvayōḥ |
jñānayajñēna tēnāham-iṣṭaḥ syāmiti mē matiḥ || 70 ||
śraddhāvānanasūyaśca śṛṇuyādapi yō naraḥ |
sō’pi muktaḥ śubhām̐llōkānprapnuyāt puṇyakarmaṇām || 71 ||
kaccidētacchrutaṃ pārtha tvayyaikāgrēṇa cētasā |
kaccid-ajñānasaṃmōhaḥ pranaṣṭastē dhanañjaya || 72 ||
arjuna uvāca |
naṣṭō mōhaḥ smṛtirlabdhā tvatprasādānmayācyuta |
sthitō’smi gatasaṃdēhaḥ kariṣyē vacanaṃ tava || 73 ||
sañjaya uvāca |
ityahaṃ vāsudēvasya pārthasya ca mahātmanaḥ |
saṃvādamimamaśrauṣam-adbhutaṃ rōmaharṣaṇam || 74 ||
vyāsaprasādācchrutavān-ētadguhyamahaṃ param |
yōgaṃ yōgēśvarāt kṛṣṇāt sākṣātkathayataḥ svayam || 75 ||
rājan saṃsmṛtya saṃsmṛtya saṃvādamimamadbhutam |
kēśavārjunayōḥ puṇyaṃ hṛṣyāmi ca muhurmuhuḥ || 76 ||
taccā saṃsmṛtya saṃsmṛtya rūpamatyadbhutaṃ harēḥ |
vismayō mē mahānrājan hṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ || 77 ||
yatra yōgēśvaraḥ kṛṣṇō yatra pārthō dhanurdharaḥ |
tatra śrīrvijayō bhūtirdhruvā nītirmatirmama || 78 ||
ōṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yōgaśāstrē śrīkṛṣṇārjunasaṃvādē mōxasaṃnyāsayōgō nāmāṣṭādaśō’dhyāyaḥ ||